Zo života obce
Informácie o obci
Dôležité
Flóra
Prírodné pomery
Komplex prírodného prostredia na území Melčice-Lieskové ovplyvňujú
mnohé činitele. Medzi najdôležitejšie patrí geografická poloha,
geomorfo-logické členenie, geologická stavba a podnebie.
Obec sa rozprestiera v Považskom podolí na úpätí Bielych
Karpát. Nadmorská výška v Melčiciach dosahuje 202 m n. m. a
v Lieskovom 205 m n. m. Plochý povrch odlesnenej časti chotára
tvoria naplaveniny Váhu a postupne prechádza do pahorkatiny cez vrchovinu až
do nízkej hornatiny s mohutnými tvrdošmi.
V zmysle regionálneho geomorfologického členenia Slovenska územie
je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie
Západné Karpaty a subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty. Územie obce je
súčasťou krajinného celku Biele Karpaty a celku Považské podolie, ktoré
tu zasahujú z oblasti Slovensko-moravské Karpaty.
Ku celku Biele Karpaty patria najvyššie časti pohoria v chotári,
najvyšší bod dosahujú Dúžniky 807 m n. m. Ku celku Považské
podolie patria podstatné časti územia obce.
Výškové rozpätie v chotári sa pohybuje v rozmedzí
196 m n. m. – najnižší bod v nive Váhu a 807 m n. m.
– najvyšší bod v chotári Dúžniky.
Územie chotára z klimatického hľadiska môžeme rozdeliť do typu
kotlinovej klímy a horskej klímy.
Intravilán obce s priľahlými časťami Považského podolia
charakterizuje kotlinová klíma, ktorá môže byť teplá s priemernou
teplotou v najteplejšom mesiaci júli 18,5°C – 20°C a mierne
teplá s priemernou teplotou v najteplejšom mesiaci júli 17°C
– 18,5°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje 600 – 800 mm.
Najvyššie hrebene v chotári charakterizuje typ horskej klímy a
subtyp chladná klíma, v najchladnejšom mesiaci januári priemerná
teplota dosahuje –5°C až –6,5°C a v najteplejšom mesiaci
júli priemerná teplota dosahuje 13,5°C až 16°C. Ročný úhrn zrážok
predstavuje 800 –1 100 mm. V predhorí Bielych Karpát sa
vyskytuje subtyp mierne teplá klíma. Priemerné teploty dosahujú
o málo vyššie hodnoty a úhrn zrážok je o niečo nižší.
Hydrologický územie patrí do povodia Váhu, odvodňujú ho
pravostranné prítoky Melčický a Žabokrécky potok.
Hlavným zásobovateľom povrchových vôd sú dažďové a snehové
zrážky. Najväčší prietok majú na jar a najmenší na sklonku leta.
Z podzemných vôd musíme spomenúť významný prvok –
minerálny prameň, ktorý je vzdialený 1,3 km od obce. Leží
v poľnej časti, ktorá sa nazýva Kamenná dolina na pravej strane
Melčického potoka. Je to slabo minerali-zovaná hydrouhličitanová studená
kyselka.
V pôdnej pokrývke môžeme najlepšie sledovať rozmanitosť
prírodných pomerov. V chotári sú zastúpené hnedé lesné pôdy a
v alúviu Váhu sa vytvorili nivné pôdy. Katastrálne územie obce má
rozlohu 2137 ha. Poľnohospodárske družstvo v rastlinnej výrobe sa
zameriava na pestovanie jačmeňa, pšenice, kukurice, cukrovej repy, zemiakov a
krmovín. Vzhľadom na dobré klimatické a pôdne podmienky na ploche
12 ha pestujú v Melčiciach chmeľ. V živočíšnej výrobe sa
venujú chovu hovädzieho dobytka a ošípaných. V Melčickej doline sa
rozprestierajú i ovocné sady o výmere 27,5 ha.
Flóra okolia Melčice-Lieskové
Rastlinný kryt je súčasťou biosféry a je odrazom geomorfologickej
členitosti územia. Dnešný stav je výsledkom dlhodobého vývoja. Podľa
fytogeogra-fického (rastlinno-zemepisného) členenia Slovenska územie
chotára sa pričleňuje do oblasti západokarpatskej horskej flóry
(Carpaticum occidentale) a obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum).
Súčasťou tohto obvodu je okres Južné Biele Karpaty.
História botanického výskumu
Biele Karpaty oplývajú bohatstvom rastlinných druhov. Krásy flóry
obdivovali viacerí domáci a zahraniční botanici už koncom minulého a
začiatkom tohto storočia. Malebnosť tohto kraja učarila aj lubinskému
rodákovi, poprednému slovenskému botanikovi dr. J. Ľ. Holubymu,
zakladateľovi vedeckého floris-tického výskumu Bielych Karpát. Zo svojho
pôsobiska Zemianskeho Podhradia, kde účinkoval ako evanjelický kňaz,
takmer pol storočia podnikal výskumné cesty do bielokarpatských lesov,
lúk, rúbanísk a údolí. Zážitky z cesty po Ivanovských horách
opísal v príspevku Das Ivanóczer Gebirg im sudwestlichen Theile des
Trencsiner Comitates (1865) – Ivanovské hory v juhozápadnej časti
Trenčianskej župy. Nečakal, že objaví nové druhy, ale žiadalo sa mu
vlastnými rukami nazbierať tamojšie vzácne rastliny. Bol vynikajúcim
znalcom flóry Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej župy a rady dalšfcl
lokalít. S výsledkami svojich výskumných ciest oboznamoval vedecký
svet na stránkach domácich a zahraničných časopisov. Zhromaždil obrovsť
prírodné dedičstvo v podobe herbárových dokladov, ktoré sa
nachádzaj vo významných herbárových zbierkach múzeí nielen
v bývalej ČSFF i v mnohých štátoch Európy. Fragment herbára
dr. J. Ľ. Holubyho sa nachádza i v Trenčianskom múzeu a je cenným
dokladom o vegetácii minulého storočia v našom regióne.
Zvýšený záujem o floristické a vegetačné pomery Bielych
Karpát začal po vzniku Československa. Pracovali tu viacerí slovenskí,
moravskí a českí botanici K. Domin, P. Sillinger, J. Klika, R. Mikyška, J.
Podpera a cfalšl.
Významný prínos na poli regionálnej floristiky mal Jozef Lukáš,
ktorý v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pracoval ako okresný
konzervátor ochrany prírody v Trenčíne. Podal návrh na vyhlásenie
viacerých chránených území v oblasti Bielych Karpát.
V melčickom chotári sa zaslúžil o vyhlásenie chráneného
náleziská klokoča perovitého – Staphyllea pinnata, ktorý predstavuje
v Melčickej doline prirodzenú lokalitu a vytvára bohatú populáciu
v dĺžke asi 1 300 m po oboch stranách potoka.
Biele Karpaty sú stredobodom záujmu botanikov i v súčasnosti.
V poslednej dobe pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a
Slovenskej agentúry životného prostredia sa intenzívne venujú štúdiu
vybraných druhov územia.
Prehľad typov vegetácie
V krajinnom celku Melčice-Lieskové predstavujú prirodzenú
potenciálnu vegetáciu tieto rastlinné spoločenstvá: Sx Lužné lesy
vŕbovo-topoľové Salicion albae (Oberd. 1922) Th. Muller et Górs. 1958.
U Lužné lesy nížinné Ulmenion Oberd. 1953 Al Lužné lesy
podhorské a horské Alnenion glutinoso-incanae Oberd. 1953 C
Dubovo-hrabové lesy karpatské Carici pilosa – Carpinenion betuli J. et
M. Michalke ined. Qc Dubovo-cerové lesy Quercetum petraeae-cerris Soó
1957 s. l. Fs Bukové kvetnaté lesy podhorské Eu-Fagenion Oberd.
1957 p. p. min.
Lužné lesy vŕbovo-topoľové
Priraďujeme ich ku zväzu Salicion albae (Oberd. 1933) Th. Muller et
Górs 1958, Salicion triandraeTh. Muller etGôrs 1958. Spoločenstvo lužných
lesov vŕbovo-topoľových je v podstate obmedzené len na breh Váhu.
V súčasnosti sa nemôže plne rozvinúť, jeho rozloha je potlačená na
úkor poľnohospodárskej pôdy.
Lužné lesy nížinné
Zatriedujeme do podzväzu Ulmenion Oberd. 1953. Časť chotára, ktorá
leží v Trenčianskej kotline, bola v minulosti porastená lužnými
lesmi nížinnými, časnej dobe sa spoločenstvo takmer nevyskytuje.
Lužné lesy podhorské a horské
Patria ku podzväzu Alnenion glutinoso – incanae Oberd. 1953.
Melčický a Žabokrécky potok v extraviláne lemuje pozmenené
spoločenstvo vlhkomil-ných lužných lesov podhorských a horských.
Typickým druhom v drevinnej skladbe je jelša lepkavá – Alnus
glutinosa L., javor poľný – Acer campestre L., topoľ biely –
Polulus alba L., topoľ osikový -Populus tremula L., pristupuje agát biely-
Robinia pseudoacacia L., čerešňa vtáčia – Cerasus avium (L)Moench.,
vŕba košikárska – Salix viminalis L., vŕba krehká – Salix
fragilis L. a vŕba rakytová – Salix caprea L.
Krovinné poschodie zastupuje baza čierna – Sambucus nigra L., baza
chab-zdová – Sambucus ebulus L., bršlen európsky – Euonymus
europaeus L., hloh jednosemenný – Crataegus monogyna Jacq., lieska
obyčajná – Corylus avellana L., ostružina ožinová – Rubus
caesius L., ruža šípové – Rosa canina L., slivka trnková –
Prunus spinosa L., svíb krvavý- Swida sanguinea (L).Opiz., vtáčí zob
– Ligustrum vulgare L., popínavý chmeľ obyčajný- Humulus lupulus L.
a plamienok plotný – Clematis vitalba L.
Bylinné poschodie reprezentujú druhy čerkáč obyčajný –
Lysimachia vul-garis L., čerkáč peniažtekový – Lysimachia nummularia
L., hluchavka purpurová – Lamium purpureum L., horčiak pieprový –
Persicaria hydropiper(L)Spach, chren dedinský – Armoracia rusticana
Gaertn., iskerník prudký – Ranunculus acris L., kapsička pastierska
Capsella bursa – pastoris (L.)Med., komonica lekárska – Melilotus
officinalis (L.)Pall., konopáč obyčajný – Eupatorium cannabinum L.,
kostihojlekársky – Symphytum officinale L., lastovičník väčší
– Chelidonium majus L., lipkavecobyčajný- Galium aparine L., lopúch
väčší – Arctium lappa L., lucerna chmeľovitá – Medicago
lupulina L., lucerna kosá-kovitá – Medicago falcata L., mydlica
lekárska – Saponaria officinalis L., mäta dlholistá – Mentha
longifolia (L)Huds., nátržník husí – Potentilla anserina L.,
netýkavka Royleho – Impatiens roylei Walp., pakost smradľavý –
Geranium robertianum L., palina obyčajná – Artemisia vulgaril L.,
pichliač zelinový – Cirsium oleraceum (L.)Socp., podbeľ liečivý
-Tussilago farfara L., pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica L., pupalka
dvojročná – Oenothera biennis L., pupenec roľný – Convolvulus
arvensis L., púpava lekárska – Taraxacum officinale Web. in Wiggers,
pyštek obyčajný – Linaria vulgaris Milí., reznačka laločnatá
– Dactylis glomerata L., sitina sivá – Juncus inflexus L.,
skorocel prostredný – Plantago média L., slez nebadaný – Malva
neglecta Wallr., stavikrv vtáčí – Polygonum aviculare L., šalvia
praslenatá – Šalvia verticillata L., štetka lesná – Dipsacus
sylvestris Huds., štiavec konský – Rumex hydrolapathum Huds.,
valeriána le kárska – Valeriána officinalis L., veronika obyčajná
– Veronica chamaedrys L., vesnovka obyčajná – Cardaria drába
Desv., vika plotná – Vicia sepium L., vratič obyčajný –
Tanacetum vulgare L., vrbica vŕbolistá – Lythrum salicaria L. vŕbovka
ružová – Epilobium roseum Schreb., zádušník brečtanovitý-
Glechoma
Dubovo-hrabové lesy karpatské
Predstavujú najrozšírenejšie lesné spoločenstvo, ktoré zaberá
v chotári n,žš,e polohy do výšky 450 m n. m. Fytocenologicky ich
môžeme priracľť ku zväzu Canci pilosae – Carpineniou betuli J. et M.
Michalke ined
V stromovom poschodí tvorí dominantnú drevinu dub zimný –
Quercus petraea (Matt.)Liebl. a hrab obyčajný- Carpinus betulus L., miestami
pristupuje buk lesný- Fagus sylvatica L., čerešňa vtáčia – Cerasus
avium (L )Moench javor poľný – Acer campestre L. a lipa malolistá
– Tilia cordata Milí
Krovinné poschodie zastupuje najmä baza čierna – Sambucus nigra L
bršlen európsky – Euonymus europaeus L., v teplejších lokalitách
pristupuje drieň obyčajný – Cornus más L. a chránený druh klokoč
perovitý – Staphylea pinnata L. V poraste je ďalej vtrúsený hloh
obyčajný – Crataegus laevigata (Poiret.)DC., kalina sirípútková
– Viburnum lantana L., lieska obyčajná – Corylus avellana L.,
ostružina ožinová – Rubus caesius L., ruža šípová – Rosa
canina L., slivka trnková – Prunus spinosa L., svíb krvavý –
Svvida sanguinea (L.) Opiz. a vtáčí zob – Ligustrum vulgare L.
Druhové zloženie bylinného podrastu je veľmi pestré, typické sú
tieňomilné a polotieňomilné rastliny. Z významnejších druhov sa
vyskytuje bažanka trváca – Mercurialis perennis L., čarovník
obyčajný- Circaea lutetiana L., čermeľ hájny- Melampyrum nemorosum L.,
čistec lesný – Stachys sylvatica L., fialka lesná – Viola
reichenbachiana Jordán ex Boreau., hrachor jarný – Lathyrus vernus
(L)Bernh., hrachor čierny – Lathyrus niger (L)Bernh., hviezdnatec
čemerícový- Hacquetia epipactis (Scop.)DC., chlpaňa chlpatá – Luzula
pilosa (L)Wolld., chrastavec roľný – Knautia arvensis (L.)Coulter,
jahoda obyčajná – Fragaria vesca L., jastrabník lesný –
Hieracium murorum L., jarva obyčajná – Clinopodium vulgare L., kokorík
mnohokvetý- Polygonatum multiflorum (L.)AII., konvalinka voňavá –
Convallaria majalis L., kostihoj hľuznatý – Symphytum tuberosum L.,
krtičník hľuznatý – Scrophularia nodosa L., kuklik mestský –
Geum urbanum L., kručinka farbiarska – Genista tinctoria L.,
lipkavecmarínkový – Galium odoratum L., lipnica hájna – Poa
nemoralis L., lykovec jedovatý – Daphne mezereum L., luskáčlekársky
Vincetoxicum hirundinaria N. M. VVolf., lýrovka obyčajná – Lapsana
communis L., mednička jednokvetá – Melica uniflora Retz., mednička
ovisnutá – Melica nutans L., medunka medovkolistá – Melittis
melissophyllum L., pakost smradľavý – Geranium robertianum L.,
pľúcnik lekársky – Pulmonaria officinalis L., veternica
iskerníkovitá – Anemonoides ranunculoides (L)Holub., veterník
žluškovitý – Isopyrum thalictroides L., vstavač bledý – Orchis
pallens L., vŕbovka ružová – Epilobium roseum Schreb. a zubačka
cibuľkonosná – Dentaria bulbifera L.
Dubo – cerové lesy
Vytvárajú v súčasnej dobe malé lesné komplexy
v pôvodných dubovo- hrabových lesoch Priraďujeme ich k asociácii
Quercetum petraeae – cerns
V chotári sa nachádzajú na Lúkovskom vrchu a osade Jurákovci.
V drevinnej skladbe je zastúpený dub žltkastý – Quercus
dalechampii Ten., dub cerový – Quercus cerris L., dub mnohoplodý
– Quercus polycarpa Schur., oristupuje čerešňa vtáčia –
Cerasus avium (L)Moench., hrab obyčajný -Carpinus betulus L., jarabina
brekyňová – Sorbus tormmalis (L.)Crantz., javor poľný – Acer
campestre L. a lipa malolistá – Tilia cordata Milí.
V pásme krovín sa vyskytuje teplomilný bršlen európsky –
Euonymus europaeus L. a drieň obyčajný – Cornus más L., pristupuje
hloh obyčajný -Crataegus laevigata (Poir.)DC., javor poľný – Acer
campestre L., lieska obyčajná – Corylus avellana L., ostružina
ožinová – Rubus caesius L., rešetliak prečisťujúci – Rhamnus
catharticus L., ruža šípová – Rosa canina L., svíb krvavý- Swida
sanguinea (L.)Opiz., vtáčízob – Ligustrum vulgare L. Na kríkoch a
kmeňoch stromov sa ovíja brečtan popínavý – Hedera helix L. a
plamienok plotný- Clematis vitalba L.
Bylinné pásmo je veľmi pestré a nachádza sa tu cesnačka lekárska
– Alliaria petiolata (Marsch.-Bieb.)Cavara et Grande, čistec lesný
– Stachys sylvatica L., fialka lesná – Viola reichenbachiana
Jordán ex Boreau, hviezdnatec čemericový- Hacquetia epipactis (Scop.)DC.,
hluchavka purpurová – Lamium purpureum L., hrachor čierny- Lathyrus
niger (L.)Bemh., jahoda drúzgavicová – Fragaria moschata Duch.,
jastrabník lesný – Hieracium murorum L., ka-mienkovec modropurpurový
– Buglossoides purpureocaerulea (L)Johnst., kokorík mnohokvetý –
Polygonatum multiflorum (L.)AII., konvalinka voňavá -Covnallaria majalis L.,
kopytník európsky – Asarum europaeum L, krkoška chlpatá –
Chaerophyllum hirsutum L., kruštík – Epipactis sp., kuklík mestský
-Geum urbanum L., dubinný teplomilný druh lazer trojlaločný- Laser trilobum
(L)Borkh., lipkavec marínkový – Galium odoratum (L.)Scop., lipkavec
Schultesov- Galium schultesii Vest., lipnica hájna – Poa nemoralis L.,
luskáč lekársky – Vincetoxicum hirundinaria N. M. Wolf., ľalia
zlatohlavá – Lilium martagon L., ľubovník chlpatý – Hypericum
hirsutum L., teplomilný druh medmčka jednokvetá – Melica uniflora
Retz. a mednička ovisnutá – Melica nutans L., medunica medovkolistá
– Melittis melissophyllum L., mliečnik chvojkový –
Tithymaluscyparissias(L.)Scop.,mliečnik mandľolistý –
Tithymalus amygdaloides (L.)Hill., ostrica prstnatá – Carex digitata L.,
pakost smradľavý mum robertianum L., pľúcnik lekársky – Pulmonaria
officinalis L., prvosienka vyššia – Primula elatior (L.)Hill.,
pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica L., púpava lekárska –
Taraxacum officinale Web. in Wiggers, repík lekársky – Agrimonia
eupatoria L., reznačka hájna – Dacty|is polygama Horvátovszky,
skoroce/ väčší – Plantago major L., vemenník dvojlistý –
Platanthera bifolia (L)LC.Rich., Veronika obyčajná – Veronica
chamaedrys L., veterníkžltuškovitv – Isopyrum thalictroides L.,
vstavačmužský-Orchis morio L., vstavač vojenský – Orchis militaris
L., zádušník chlpatý – Glechoma hirsuta Waldst et Kit zbehovec
plazivý- Ajuga reptans L., zubačka cibuľkonosná – Dentaria bulbifera
L., zvonček broskyňolisý – Campanula persicifolia L. a žindava
európska – Sanicula europaea L.
Bukové kvetnaté lesy podhorské
Predstavujú lesné spoločenstvo, ktoré ležt v susedstve
dubovo-hrabových lesov a zaberá v chotári územie s najvyššou
nadmorskou výškou – pohorie Dúžniky. Priraďujeme ich ku podzväzu Eu
– Fagenion Oberd. 1957 p. p. min.
V drevinovom zložení sa prirodzene vyskytuje buk lesný- Fagus
sylvatica L., ktorý má dominantné postavenie. Z ďalších drevín
pristupuje brest horský – Ulmus glabra Huds., dub zimný – Quercus
petraea (Mattusch.)Liebľ, hrab obyčajný – Carpinus betulus L., javor
horský – Acer pseudoplatanus L., javor mliečny – Acer platanoides
L., lipa malolistá – Tilia cordata Milí., smrek obyčajný – Picea
abies (L.)Karst. a smrekovec opadavý – Larix decidua Milí. Krovinný
podrast vytvárajú druhy stromového poschodia v podobe mladých jedincov
a pristupuje javor poľný – Acer campestre L., lieska obyčajná –
Corylus avellana L. a vtáčí zob – Ligustrum vulgare L. Bylinné
poschodie vytvárajú druhy bažanka trváca – Mercurialis perennis L.,
čarovník alpínsky – Circaea alpina L., čistec lesný – Stachys
sylvatica L., na vlhkých miestach pristupuje deväťsil biely- Petasites albus
(L)Gaertn. Z ďalších druhov sa tu nachádza fialka lesná – Viola
reichenbachiana Jordán ex Boreau., hniezdovka hlístová – Neottia nidus
– avis (L)LC.Rich., hluchavnlk žltý – Galeobdolon luteum Huds.
emend. Holub., hrachor jamý-Lathyrus vernus (L.)Bemh., hviezdica veľkokvetá
– Stellaria holostea L., hviezdnatec čemericový – Hacquetia
epipactis (Scop.)DC., chochlačka dutá – Corydalis cava (L.) Schweigg.
et Koerte, chrastavec roľný – Knautia arvensis (L)Coulter, jahoda
obyčajná – Fragaria vesca L., jastrabníklesný – Hieracium
murorum L., kokorlk mnohokvetý- Polygonatum multiflorum (L.)AII., kopytník
európsky – Asarum europaeum L., kostihoj hľuznatý- Symphytum tuberosum
L., krtičník hľuznatý – Scrophularia nodosa L., kuklík mestský -Geum
urbanum L., kyslička obyčajná – Oxalis acetosella L., lipkavec
marinkový – Galium odoratum (L.)Scop., lipkavec lesný – Galium
sylvaticum L., lipkavec Schultesov- Galium schultesii Vest., lykovec jedovatý
– Daphne mezereum L., ľalia zlatohlavá – Lilium martagon L.,
mliečnik chvojkový – Tithymalus cyparissias (L.)Scop., mliečnik
mandľolistý- Tithymalus amygdaloides (L.)Hilľ, ostrica chlpatá –
Carex pilosa Scop., pakost smradľavý – Geranium robertianum L., papraď
samčia – Dryopteris filix – más (L)Schott, pľúcnik lekársky
– Pulmonaria officinalis L., prilbovka biela – Cephalanthera
damasonium (Mill.)Druce, prilbovka červená – Cephalanthera rubra (L)L
C. Rich., prvosienka vyššia – Primula elatior (L )Hill., pŕhľava
dvojdomá – Urtica dioica L., starček hájny – Senecio nemorensis
L., srnovník purpurový- Prenanthes purpurea L., šalátovka mórová –
Mycelis muralis (L.)Dumort., šalvia lepkavá – Šalvia glutinosa L.,
škripina lesná – Scirpus sylvaticus L., vemenník dvojlistý-
Platanthera bifolia (L)L C. Rich veronika lekárska – Veronica
officinalis L., vŕbovka horská – Epilobium montánum L., zádušnfk
chlpatý – Glechoma hirsuta Waldst. et Kit., zubačka cibuľkonosná
– Dentaria bulbifera L., zvonček pŕhíavolistý – Campanula
trachelium L. a žindava európska – Sanicula europaea L.
Okrem lesných porastov sa v katastrálnom území Melčice-Lieskové
nachádzajú i nelesné porasty.
Lúky
Druhovo najbohatšie a najcennejšie lúčne spoločenstvo, tzv. kvetnaté
lúky v chotári Melčice-Lieskové patrí do triedy Festuco –
Brometea Br. – BI. et Túxen 1943. Na miestach pôvodných
dubovo-hrabových lesov a podhorských bučín sa vytvorila náhradná nelesná
formácia – lúčne spoločenstvo, ktoré vyniká floristickou pestrosťou
a druhovým bohatstvom, striedajú sa tu druhy lesa, lúčne, lemové,
vlhkomilné a suchomilné. V súčasnosti ich rozloha je značne
obmedzená.
Spoločenstvo je zložené z nasledovných druhov: čerkáč
peniažtekový -Lysimachia nummularia L., čermeľ hájny- Melampyrum nemorosum
L., černo-hlávok obyčajný – Prunella vulgaris L., ďatelina plazivá
– Trifolium repens L., ďatelina lúčna – Trifolium pratense L.,
ďatelinka pofná – Chrysaspis campestris (Schreb. in Sturm.)Desv.,
horčiak menší – Persicaria minor (Huds.)Opiz., horčinka chochlatá
– Polygala comosa Schkuhr, hrachor lúčny – Lathyrus pratensis L.,
chlpaňa poľná – Luzula campestris Lám. et DC., chlpánik Bauhinov
– Pilosella bauhinii(Bess.)Arv. – Touv.ss., iskerník hľuznatý
– Ranunculus bulbosus L., iskerník mnohokvetý – Ranunculus
polyanthemos L., jahoda drúzgavicovä – Fragaria moschata Duch., jahoda
obyčajná – Fragaria vesca L., komonica lekárska – Melilotus
officinalis (L.)Pall., kozinec sladkolistý – As- tragalus glycyphyllos
L., kozobrada východná – Tragopogon orientalis L., krížavka jarná
– Cruciata glabra (L.)Ehrend., ľan prečisťujúci – Linum cathar-
ticum L., lipnica lúčna – Poa pratensis L., – Hypericum perforatum
L., lucerna ďatelinová – Medicago lupulina L., margaréta včasná
– Leucanthemum ircutia- num Turcz., medúnokmäkký – Holcus mollis
L., mličnik chvojkový-Tithymalus cyparissias (L.)Scop., mrvica perístá
– Brachypodium pinnatum (L)P. Beauv., oman mečolistý – Inula
ensifolia L., orííček obyčajný – Aquilegia vulgaris L., ovsík
obyčajný- Arrhenatherum elatius (L)R Beauv., peniažtek prerastenolistý
– Thlaspi perfoliatum L., pichliač roľný – Cirsium arvense
(L.)Scop., prvosienka jarná – Primula veris L., piesočnica
dúškolistá – Arenaria serpyllifolia L., psiarka lúčna –
Alopecurus pratensis L., púpavec srstnatý – Leontodon hispidus L.,
pyštek obyčajný – Linaria vulgaris Milí., ranostaj pestrý –
Coronilla varia L, rasca lúčna – Carum carvi L., repík lekársky
– Agrimonia eupatoria L., rebríček obyčajný – Achillea
millefolium L., reznačka laločnatá – Dactylis glomerata L.,
rozchodník šesťradový – Sedum sexangulare L., rožec obyčajný
– Cerastium holosteoides Fries. ampl. Hýľ, sedmokráska obyčajná
– Bellis perennis L., skorocel kopijovitý – Plantago lanceolata
L., skorocel prostredný – Plantagô média L., stoklas vzpriamený
– Bromus erectus Huds., šalvia lúčna – Šalvia pratensis L.,
šalvia praslenatá – Šalvia verticillata L., škarda dvojročná
– Crepis biennis L., štiav lúčny – Acetosa pratensis Milí.,
štrkáč menší – Rhinanthus minor L., timotejka lúčna – Phleum
pratense L., tomka voňavá – Anthoxanthum odoratum L., traslica
prostredná – Briza média L., túžobník obyčajný -Filipendula
vulgaris Moench., veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., vika
plotná – Vicia sepium L., zbehovec plazivý – Ajuga reptans L. a
zvonček konáristý – Campanula patula L.
V súčasnej dobe v nižších polohách melčicko-lieskovského
chotára sú rozšírené lúky, ktoré môžeme priradiť ku zväzu
Arrhenatherion Koch 1926. Spoločenstvo osikových lúk je ochudobnené
o podstatnú časť druhového bohatstva -je to negatívny dôsledok
intenzívneho hnojenia a prisievania kultúrnych druhov tráv.
V spoločenstve sa nachádzajú druhy ďatelina lúčna –
Trifolium pratense L., ďatelina plazivá – Trifolium repens L., kostrava
lúčna – Festuca pratensis L., ľadenec rožkatý – Lotus
corniculatus L., ľubovník bodkovaný – Hypericum perforatum L.,
margaréta včasná – Leucanthemum ircutianum Turcz., medúnok vlnatý-
Holcus lanatus L., ovsík vyvýšený- Arrhenatherum elatius (L)P. Beauv. ex J.
S., púpava lekárska – Taraxacum officinale Web. in Wiggers, púpavec
srstnatý- Leontodon hispidus L., reznačka laločnatá – Dactylis
glomerata L, skorocel kopijovitý – Plantago lanceolata L., šalvia
lúčna – Šalvia pratensis L., šalvia praslenatá – Šalvia
verticillata L., štiav lúčny – Acetosa pratensis Milí., štiav
tupolistý – Rumex obtusifolius L., Sír/čáč menší –
Rhinanthus minor L., timotejka lúčna – Phleum pratense L., tomka
voňavá – Anthoxanthum odoratum L., traslica prostredná – Briza
média L., veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., zbehovec
plazivý – Ajuga reptans L. a zvonček konárístý -Campanula patula L.
Vo flóre chotára sa vyskytujú poľné druhy burín, ktoré vplyvom
chemizácie poľnohospodárstva sú silne ohrozené. V okopaninách na
záhumienkach sa nachádza drapuľa roľná – Sherardia arvensis L. a
papuľka menšia – Antirrhi-num orontium L.
Zoznam ohrozených druhov
V chotári melčicko-lieskovskom sa nachádzajú rastlinné druhy,
ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť a ochranu. Podľa stupňa ohrozenia
ich môžeme roztriediť do kategórie:
Veľmi ohrozené taxóny
• prilbovka červená – Cephalanthera rubra (L.)L. C. Rich.
• vstavač bledý – Orchis pallens L.
• vstavač obyčajný – Orchis morio L.
• vstavač vojenský – Orchis militaris L.
Ohrozené taxóny
• drieň obyčajný – Cornus más L.
• lazertrojlaločný- Laser trilobum (L)Borkh.
• lykovec jedovatý – Daphne mezereum L.
• prilbovka biela – Cephalanthera damasonium (Mill.)Druce
• prvosienka vyššia – Primula elatior L.
• vemennfk dvojlistý – Platanthera bifolia (L)L C. Rich.
Vzácnejšie taxóny, ktoré si vyžadujú pozornosť
• čarovník alpínsky – Circaea alpina L.
• hviezdnatec čemericový – Hacquetia epipactis (Scop.)DC.
• kamienkovec modropurpurový – Buglossoides purpureocaerulea
(L.)Johnst.
• klokoč pórovitý – Staphyllea pinnata L.
• konvalinka voňavá – Convallaría majalis L.
• kruštlk – Epipactis sp.
• medunka medovkolistá – Melittis melissophyllum L.
• oman mečolistý – Inula ensifolia L.
• zubačka cibuľkonosná – Dentaría bulbifera L.
Parky
Kaštieľ rodiny Szalavszkých je postavený v miestnej časti
Zemianske Lieskové. Nachádza sa v areáli parku a v súčasnosti
slúži ako školská družina. V parku rastú viaceré listnaté dreviny
obohatené ihličnanmi. Najcennejšia je skupina tisu obyčajného –
Taxus baccata L., ktorý je usporiadaný do kruhu. Cenné sú i skupiny
borovice lesnej – Pinus sylvestris L., borovice čiernej -Pinus nigra
Arnold., jedle bielej – Abies alba Milí. a smreka pichľavého –
Picea pungens Engelm., ktorý lemuje okraj parku popri štátnej ceste. Pri
budove školy sa nachádza mohutný solitér duba letného – Quercus
robur L., duba zimného – Quercus petraea (Matt.)Liebl. a pagaštana
konského – Aesculus hippocastanum L. V parku sú vysadené
i rôzne druhy okrasných kríkov a ovocných drevín.
Kaštieľ rodiny Silvayovcov sa nachádza tiež v časti Zemianske
Lieskové, je obkolesený prírodným parkom zo starších, prevažne
listnatých drevín. Parkové dreviny predstavujú agát biely- Robinia
pseudoacacia L., borovica lesná – Pinus sylvestris L., breza previsnutá
– Betula pendula Roth., jaseň štíhly -Fraxinus excelsior L., javor
horský – Acer pseudoplatanus L., lipa veľkolistá -Tilia platyphyllos
Scop., orgován obyčajný – Syringa vulgaris L. Najhodnotnejšou
drevinou je ľaliovník tulipánokvetý – Liriodendron tulipifera L.,
ktorý má domovinu v Severnej Amerike. V parkuje vysadený
i orech kráľovský – Juglans regia L.
Prírodná hodnota oboch parkov značne utrpela, je tu nutná
rekonštrukcia.
Flóra v chotári Melčice-Lieskové napriek negatívnym antropickým
zásahom oplýva druhovou pestrosťou a bohatstvom mnohých vzácnych druhov.
Chráňme si tieto skvosty, aby sa zachovali aj pre budúce generácie.
Mapa stránok | webdesign © bart.sk | Tvorba webstránok od MAKOTECH.SK