Zo života obce
Informácie o obci
Dôležité
Starovek
Prví obyvatelia
Prvým obyvateľom územia bol už človek vyvinutého typu Homo sapiens
sapiens. Bolo to v období mladého paleolitu, približne pred 38 000
rokmi pred Kristom. Mlado-paleolitický vývoj sa začal po vyvrcholení
poslednej doby ľadovej (obdobie pleistocénu) urýchľovať, zvýšil sa
počet ľudí aj na Považí, ako o tom svedčia početné stopy jeho
činnosti v podobe štiepanej industrie a zvyškov po jeho loveckej
aktivite.
Prírodné podmienky neboli najvhodnejšie, nakoľko od polovice poslednej
doby ľadovej sa znižovala teplota len s niekoľkými teplotnými
výkyvmi. Človek uvedeného typu, ktorý osídlil Považie, sa veľmi
neodlišoval od dnešného človeka. Z ekonomického hľadiska lov a zber
divo rastúcich plodov a korienkov zostali stále ešte jediným zdrojom
obživy.
Dokonalejšie lovecké metódy a špecializácia vo výrobe kamennej
industrie prispeli k rozvoju populácie. Bolo možné nasýtiť väčší
počet ľudí, objav luku v mladom paleolite k tomu zásadne prispel.
Spoločný lov na veľké cicavce, akým bol napr. mamut, bol stále dôležitou
zásobárňou potravy, ale práve luk, dovtedy neznámy, umožnil lov
jednotlivca na rýchle druhy zveri.
V dnešných Melčiciach a Zemianskom Lieskovom boli objavené
doklady pobytu mladopaleolitického lovca, ktorý tu žil pravdepodobne
v sezónnych táboriskách. Doterajšie zistené stratifikované nálezy
zo Zemianskeho Lieskového patria kultúre nazvanej szeletien. Mladšou
kultúrou je grawettien, jeho pozostatky sú známe z Melčíc.
História maľovanej civilizácie
Neolit (mladšia doba kamenná) znamená výrazný pokrok
v dovtedajšom vývoji ľudskej spoločnosti. Zásadnou zmenou a priam
revolučným krokom bol prechod človeka k vlastnej produktívnej práci,
t. j. pestovaniu obilia a chovu dobytka. S tým súviseli ďalšie
progresívne zmeny ako napr. budovanie trvalých a dokonalých osád, nová
technika výroby pracovných nástrojov, výroba hlineného riadu a mnohé
ďalšie. Prví roľníci obrábali pôdu, rúbali drevo kamennými brúsenými
sekerami a motykami. Aj zbrane mali nové brúsené tvary, či už bojové alebo
lovecké. Kamenná štiepaná industria popri brúsených a hladených formách
pretrvávala naďalej.
Koniec neolitu (okolo roku 3000 pred Kristom) je prechodným obdobím
v rámci strednej Európy, kedy hlavným historickým procesom bol
konflikt najmladších generácií domáceho obyvateľstva
s kolonizačnými prúdmi lengyelskej kultúry. Zaujímavý objav sa
uskutočnil ešte v roku 1936 Na stráni, kde bolo zistené
lengyelské sídlisko (Zemianske Lieskové). Sídliská boli zakladané
v blízkosti riek a potokov, obydlia mali kolovú konštrukciu. Roľníci
a chovateľské zamestnanie obyvateľstva pokračovalo v trendoch
predchádzajúceho obdobia, vo výrobe kamenných nástrojov badať presnosť a
kvalitu.
Výrazným znakom lengyelského kultúrneho okruhu je maľovaná keramika.
Maľba biela, žltá, červená bola na povrch nádoby nanášaná až po
vypálení, farbivom boli minerálne hlinky. Vzory na jemnej keramike obohatili
svoju dobu o dovtedy nevídaný výtvarný prejav. Zlomky tejto maľovanej
keramiky so stopami červených a bielych ornamentov sa našli na uvedenom
sídlisku.
Zo sídliska Na stráni pochádza krásny exemplár kamennej brúsenej a
dokonale hladenej sekerky.
Lengyelská kultúra má niekoľko stupňov (l. – IV.) a je
súčasťou veľkého kultúrneho komplexu. Najbližšie našim nálezom sú
početné sídliská na Morave (moravsko-slovenská maľovaná keramika),
sídliská v okolí Piešťan, Bánoviec nad Bebravou a Topoľčian.
Začiatky novej éry
Novou érou rozumieme dobu bronzovú, ktorá sa na Slovensku začína
okolo rokov 1900 – 1800 pred Kristom. Počiatky novej suroviny
bronzu boli skromné, človek sa musel zoznámiť s týmto kovom cez meď,
ktorú legoval arzénom, neskôr cínom. Tak vznikol bronz, ktorý našiel
uplatnenie pri výrobe šperkov, zbraní, výrobných nástrojov.
V Slovenskom národnom múzeu v Martine je uložená nádobka
– hrnček únétickej kultúry z Melčíc. Má vysoké prehnuté
hrdlo, ostrý lom nad zaobleným dnom, pásikové uško nad lomom a plastický
výčnelok. Povrch je vyhladený a leštený žltohnedej farby s tmavými
škvrnami. Je to typický tvar únétickej keramiky, podľa údajov bol
pravdepodobne z hrobu.
Hroby tejto kultúry nachádzame so skeletom v skrčenej polohe
s milodarmi ktoré mali zomrelému pripomínať jeho pozemský život,
s predmetmi ktoré boli jeho vlastníctvom, mali mu slúžiť aj na druhom
svete.
V mladšej a neskorej dobe bronzovej (1200 – 700 pred
Kristom) bolo celé stredné Považie husto osídlené lužickým ľudom
popolnicových polí. Najmä v neskorej dobe bronzovej sa rast populácie
lužického ľudu prejavil postupom do hornatejších oblastí. Expanzívny
charakter lužickej kultúry je zrejmý z rozsahu osídlenia, bojový
charakter zasa z množstva bronzových zbrani, ktoré tento ľud vyrábal
niekde v podtatranskej oblasti.
Lužický ľud žil v Melčiciach a Zemianskom Lieskovom, ako to
dosvedčujú zlomky keramiky nájdené na viacerých miestach v chotári.
Našla sa aj bronzová sekera s tuľajkou, do ktorej bola zasadená
drevená rukoväť. Poistné uško pri kraji tuľajky slúžilo na pripevnenie
remienkom.
Svet dávnych Slovanov
Prv než sa budeme zaoberať slovanským osídlením našej obce,
pripomenieme si, že medzi dobou bronzovou a príchodom starých Slovanov na
naše územie isto neboli melčické a zemiansko-lieskovské chotáre
vyľudnené. Domáce obyvateľstvo najmä v období jestvovania
púchovskej kultúry (500 – O pred Kristom) bolo ovplyvňované
prítomnosťou keltských a dáckych kmeňov, neskôr, po zlome letopočtu
germánskymi Kvádmi. V dobe sťahovania národov sa cez územie
dnešného Slovenska prehnali Longobardi a nomádske kmene.
Z nálezov poštára J. Hanáčka sú v numizmatickej zbierke
Trenčianskeho múzea dva kusy rímskych mincí z Melčíc. Ich nálezové
okolnosti sú pochybné a preto nie sú medzi odborníkmi považované za
autentické melčické nálezy.
V roku 1933 bola nájdená rímska minca nepochybne
v Melčiciach, učiteľ A. Liptáková túto mincu darovala múzeu
v Trenčíne. Ide o bronzovú mincu razenú za panovania cisára
Constantia II. (337 – 361).
V Zemianskom Lieskovom bolo v dobe trvania Veľkomoravskej
ríše osídlenie našich dávnych predkov. V hlinisku tehelne v roku
1951 odkryli robotníci dva kostrové hroby.
V jednom hrobe sa nachádzala nádoba. Druhý hrob obsahoval fragment
železného predmetu, azda meča. V roku 1969 bol porušený ďalší
kostrový hrob, ktorý patril mladej žene. Mala pri sebe malý železný
nožík a pôvodne v ušiach bronzové hrozienkové náušnice. Hroby sú
datované do 9. –10. storočia.
V Melčiciach bolo objavené sídlisko datované na základe nálezov
zlomkov keramiky do 11. –12. storočia. V roku 1956 získalo
múzeum v Trenčíne do svojich zbierok železnú kopiju tvaru úzkeho
listu so stredovým rebrom. Kopije vo výzbroji bojovníkov zaujímali
prvoradé miesto, boli symbolom slobodného muža rovnako ako meč. Kopija je
datovaná do 10. storočia.
Záhadný cudzinec
Znie to priam románovo, aj keď skutočnosť bola oveľa prozaickejšia.
Niekedy po roku 1330 prechádzal cez Zemianske Lieskové cudzinec,
najskôr Nemec alebo Rakúšan, ktorý sa možno chcel dostať na Trenčiansky
hrad alebo do mesta Trenčína, kde prekvital obchod zabezpečený výsadami
ešte z čias, keď na hrade vládol mocný oligarcha Matúš Čák
Trenčiansky.
Cudzinec mal pri sebe na vtedajšiu dobu veľké bohatstvo, možno to bolo
dedičstvo, nakoľko obsahovalo mince celej jednej generácie. Peniaze zakopal
do zeme, aby boli v bezpečí, keď sa on dostal do ťažkostí. Prečo
musel svoje peniaze ukryť, sa už nikdy nedozvieme. Pravdepodobne zahynul
alebo čakal na vhodnú príležitosť, aby sa pre svoj majetok vrátil –
nedožil sa toho.
Matúš Čák Trenčiansky zomrel v roku 1321, politické udalosti po
jeho smrti boli však stále plné konfliktov. Kráľ Karol Róbert z Anjou
bol nekompromisným panovníkom voči bývalým stúpencom Matúša Čáka,
odoberal im majetky a prideľoval ich svojim verným. Možno práve náš
neznámy sa dostal do sporov a prišiel o život. Tak veľké bohatstvo sa
bez príčiny nenecháva ležať v zemi.
Všetky mince boli mimoriadne dobre zachovalé, čo súviselo
s kvalitou kovovej zmesi, z ktorej boli vyrobené a aj preto, že
boli skoro 550 rokov uložené v nádobe, a tak chránené
Nálezcom pokladu mincí bol Dušan Kováčech, ktorý bol zhodou
okolností numizmatikom. Poznal mimoriadnu hodnotu nálezu, no napriek tomu
neváhal a odovzdal mince do Trenčianskeho múzea. Stalo sa tak 23. februára
1980. Dnes už nálezca nežije, ale jeho meno je s nálezom
neodmysliteľne späté a vždy sa bude uvádzať, pretože jeho zásluha je
veľká.
Podrobný numizmatický výskum ukázal, že depot obsahoval
101 kusov strieborných pražských grošov českého kráľa Václava II.
(1278 –1305), ktoré boli razené v Kutnej Hore a strieborných, tzv.
viedenských fenigov asi 830 kusov (asi 5 kusov zachovaných
v zlomkoch).
Mapa stránok | webdesign © bart.sk | Tvorba webstránok od MAKOTECH.SK